Bednářová od roku 1963 pracovala v Československej televízii, bola
spoluautorkou relácie Zvedavá kamera. V reportáži Svedectvo pre výstrahu
napríklad odhalila zákulisie vykonštruovaného procesu z päťdesiatych
rokov a venovala sa dokumentovaniu aj iných citlivých tém.
Po roku 1968 bola nútená televíziu opustiť, vylúčili ju tiež z
Komunistickej strany. Od roku 1974 sa podieľala na rozmnožovaní a šírení
samizdatovej literatúry. Stala sa tak objektom záujmu Štátnej
bezpečnosti (ŠtB). Patrila medzi prvých signatárov Charty 77.
Podieľala sa na založení Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných
(VONS). V roku 1979 bola komunistickou justíciou odsúdená na tri roky
väzenia, ale za mrežami napokon strávila "len" šestnásť mesiacov.
Po prepustení sa znova angažovala v disente. Po nežnej revolúcii
pracovala vo Výbore dobrej vôle vtedajšej prvej dámy Olgy Havlovej.